reklama

Hviezdy neplačú ...

... ani v noci!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V ten deň strašne lialo. Akoby plakalo samo nebo. Akoby všetok smútok a žiaľ prežívalo spolu s ňou. Stála za bránou v červenom pršiplášti s lienkami a sledovala, ako odchádza auto, ktoré ju priviezlo. Auto už dávno zašlo za obzor, no ona sa ani nepohla. Stála v obrovskej mláke a v malých rúčkach zvierala studenú kovovú bránu. 

„Tu budeš teraz bývať“ povedala jej pani vychovávateľka. Vyzliekla jej premočený pršiplášť, obula teplé papučky a zaviedla do malej izby s ešte menšou postieľkou. Nemala so sebou takmer nič. Žiadne hračky, žiadne knižky... len jedno pyžamko s vysmiatymi medvedíkmi a papučky. Sadla si na svoju novú postieľku, pritisla si k sebe biely vankúšik a malými vystrašenými očkami, modrými ako nebo, sa rozhliadala po izbe. Nebolo tu nič, čo by jej pripomínalo domov. Nemala svoje farbičky, svoje obrázky, ani skrinku s bábikami... Nemala svoj ružový vankúšik s Pocahontas... Nepočula ani mňaukanie susedinej mačky Fatimy, ktorú vždy rada kŕmila a škrabkala na brušku. Srsť mala hebučkú ako páperie a hrdzavú ako obľúbené karamelky. Počula len džavot cudzích detí ozývajúci sa z jedálne. A nemala tu svoju mamu! Po líčku sa jej rozkotúľali slzičky. V tom strčila malú rúčku do vačku a vytiahla kovovú sponku v tvare hviezdy, ktorou jej mama každé ráno zopínala kučeravé vlásky. „Ty si moja hviezda!“ vravievala jej vždy, keď ju učesala. Potom nasledovala sladká pusa na líčko. Taká istá, ako každý večer na dobrú noc. Bála sa tmy. No mama jej vždy pošepla : „Hviezdy neplačú!“ Pobozkala ju na čielko, zhasla glóbusovú lampu a odišla. Ostala v izbe úplne sama. Cez okno videla čiernu oblohu. Tú čiernu oblohu, ktorej sa tak bála. A na nej sa trblietali hviezdy. More hviezd. Tam kdesi medzi nimi spal mesiac. Vyzeral ako C. Naklonila kučeravú hlávku celkom na bok a pomyslela si : „Tak mama mala pravdu. Akoby mohli hviezdy plakať, keď sa na nich mesiac usmieva?!“ spokojne si ľahla naspäť do postieľky a zaspala.  „Som hviezda! A hviezdy neplačú!“ odhodlane zahundrala, utrela si slzičky do rukáva a odcupkala do jedálne medzi ostatné deti... 


Miroslava Hutlasová

Miroslava Hutlasová

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

© 1985, all rights reserved Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáSENTIMENTY (pre citlivé duše)SARKAZMY (pre mojich ľudí :)TAKÉ MOJE

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu